středa, 06 leden 2021 16:18

Považanová Barbora, Lajčiaková Petra: Generácie vo svetle etických hodnôt a rodiny

Napsal(a)

Súhrn: Uvedený text sa zaoberá tematikou súvisiacou s generáciami a generačnými rozdielmi v etických hodnotách. Prináša náhľad na štyri aktuálne aktívne a najpočetnejšie generácie – generáciu Baby Boomers, generáciu X, generáciu Y a generáciu Z. Etické hodnoty v texte rozdeľuje podľa troch dimenzií – na autonómne, spoločenské a spirituálne hodnoty. Spolu so zisteniami z iných výskumov predkladajú autorky aj svoj výskum, ktorým sa prostredníctvom náhľadov pre potreby práce s rodinou pokúsili čo najviac priblížiť, ako môžu rodinní príslušníci medzigeneračne reagovať.

 

Úvod

Tematika generácií a rodín je popretkávaná od nepamäti. Je spätá s jedincami rôzneho veku, ktorí v rodinách žijú, vzťahmi, ktoré v rodinách vytvárajú a v konečnom dôsledku i medzigeneračnou priepasťou – rozdielmi, ktoré môžu vznikať v niektorých okamihoch viacgeneračného spolunažívania.

Generácie spája, ale aj oddeľuje mnoho faktorov, ku ktorým patria aj hodnoty. Spájajú ich prenášaním sa z generácie na generáciu, ale oddeľujú ich v možných iných náhľadoch a prispôsobovaní sa žitej dobe. Každý jednotlivec vníma dobu, v ktorej práve žije, z rôznych uhlov pohľadu. Z pohľadu svojho aktuálneho veku, z pohľadu svojho vývinu a toho, ako sa počas nej formoval, z pohľadu doby, v ktorej sa nachádza. Spolu s človekom sa menia aj hodnoty. Vo svojom veku už človek pravdepodobne získal aspoň nejaké životné skúsenosti a tie ovplyvnili jeho systém hodnôt. Na druhej strane stojí výzva súčasnej spoločnosti, predkladajúcej a ponúkajúcej hodnoty, ktoré  nemusia vždy a nevyhnutne korešpondovať s hodnotami, ktoré si človek vyformoval počas svojho života. Nevznikajú totiž len pár rokov, ide o niekoľko desaťročí budovania a formovania hodnôt, vytvorených a inšpirovaných úplne inými udalosťami a postojmi, ako sú tie, ktoré súvisia s dneškom. S uvedenou problematikou sa možno stretnúť v kontexte skúmania rodiny. Spájajú sa v nej rôzne generácie, a predsa každá generácia je iná – každá vyrastala v iných podmienkach a hodnoty vďaka tomu formovala iným spôsobom.

Uvedená stať sa venuje generáciám a ich vzájomným rozdielom najmä v oblasti hodnôt. Je zjavné, že generácie sa od seba v tomto ohľade líšia, je však otázne, v čom konkrétnom odlišnosť spočíva a hlavne, v akej miere, resp. v akej nadväznosti na udalosti, ktoré sa v rámci generácií odohrali. Cieľom textu je, práve vďaka tomu, identifikovať a zmapovať generačné rozdiely súvisiace s etickými hodnotami v rámci rodín. Nadobudnuté teoretické zistenia budú transformované do praktickej roviny.

 

  1. Generácie

Časti populácie, kohorty, skupiny ľudí – definícií generácií je mnoho. Sú predmetom záujmu rôznych vedeckých disciplín. Zaoberajú sa nimi humanitné vedy (psychológia, sociológia a pod.), ale aj biológia, genetika a mnoho iných disciplín a v prenesenom význame zasahujú aj do oblasti techniky. Z pohľadu humanitných vied možno generácie definovať napr. ako skupiny ľudí zdieľajúcich spoločný čas a priestor v histórii (Strauss, Howe, 1992). Z toho vyplýva, že na vzniku generácií, respektíve na zatriedení ľudí do generácií, sa podieľali a stále podieľajú viaceré aspekty. Z pohľadu psychológie sa generácie vyznačujú tým, že majú podobnú kultúrnu skúsenosť. Iná teória tvrdí, že generácie zdieľajú spoločne aj sociálne, aj historické skúsenosti, a to tvorí základ vzájomných odlišností generácií (Wong et al., 2008). Všeobecne prijímaným faktom je, že generačný čas jednej generácie je približne dvadsať rokov.

V tomto texte skúmame rozptyl niekoľkých desaťročí – zaoberáme sa štyrmi súčasnými generáciami, ktoré za sebou chronologicky nasledujú – Baby Boomers, Generácie X, Generácia Y a Generácia Z.


Baby Boomers (1946-1964)

Baby Boomers je generáciou, ktorá je v histórii označovaná za jednu z vôbec najpočetnejších. Tvoria ju ľudia, ktorí sú deťmi predchádzajúcej „silent“ generácie. Táto generácia vznikla v povojnovom období, ktorého prejavom bola populačná explózia. Ľudia už neboli pod tlakom vojny, ktorá neumožňovala výraznejší rozmach. Práve preto je generácia Baby Boomers typická tým, že v rámci rodiny má v priemere najviac súrodencov a aj v neskoršom veku sa viac obracia na rodinných príslušníkov. Pred prácou uprednostňuje rodinu a rodinné vzťahy, tie  sú pre ňu v živote ústrednou témou (Bennet, Beehr, Ivanitskaya, 2017). Medzigeneračné a rodinné väzby na rodinných príslušníkov sa aj napriek tomu od seba môžu odlišovať v závislosti od významných sociodemografických a politických zmien nielen v spoločnosti, ale aj v závislosti od nevyrovnanosti socioekonomických statusov v rámci rodiny (Mitchell, 2015). Baby Boomers sa zvyčajne už vo veku mladšej dospelosti osamostatňovali od svojich rodičov či už fyzicky – odsťahovali sa z rodičovského domu, alebo psychicky – dosiahnutím vlastnej vnútornej autonómie (Fingerman, Pillemer, Silverstein & Suitor, 2012). Tým sa táto generácia dostáva do kontrastu s mladšími generáciami, preferujúcimi neskoršiu autonómiu, osamostatnenie sa od rodičov, a teda aj neskorší „odchod z rodičovského hniezda“.

Aj napriek tomu, že je generácia Baby Boomers pomerne štedrá a rodinne orientovaná, je viac zameraná na individuálne potreby. Pre zaujímavosť – potreba obdarúvať iných prichádza preto, lebo to so sebou prináša dobrý pocit. Ich osobné hodnoty, potreby členov rodiny a osobné ocenenie formuje ich rozhodnutia v podporovaní. Baby Boomers sa zvyčajne viac ako o svojich starnúcich rodičov zaujímajú o svoje deti (Fingerman, Pillemer, Silverstein & Suitor, 2012). To sa zdá byť v kontraste s rodinným založením


Generácia X (1965-1979)

Generácia X tvorí most medzi dvoma najväčšími generáciami – Baby Boomers a Echo Boomers, alebo generáciou Y. Patrí medzi menšie kohorty a zároveň je považovaná za jednu z najvzdelanejších generácií vôbec. V tomto je zaujímavé pozorovanie a porovnanie ich používania internetu – generácia Y využíva internet najmä pre zábavu a akýsi hedonizmus, generácia X využíva internet na hľadanie si informácií a na úžitkové účely, ku ktorým patrí aj vzdelávanie (Calvo-Porral, Pesqueira-Sanchez, 2019).

Z pohľadu rodiny a medzigeneračného spolunažívania zažíva táto generácia najviac konfliktov vo vzťahu rodina – práca (Bennett, Beehr, Ivanitskaya, 2017). Generácia X je generáciou s najvyšším počtom rodín s jedným rodičom – kvôli pokračujúcej tendencii vysokého počtu rozvedených (Beutell, 2018).


Generácia Y (1980-1994)

Generácia Y je druhou najpočetnejšou generáciou po Baby Boomers, preto je niekedy označovaná aj ako „Echo Boomers“. Označuje sa za pomerne dosť vzdelanú generáciu (Pyöriä, 2017). V rámci rodiny je jej hlavným záujmom dieťa a jeho ochrana pred možnými negatívnymi vplyvmi okolia (Beutell, 2018). V tejto generácii možno pozorovať fenomén helikoptérových rodičov, ktorí majú tendenciu svoje deti chrániť a byť im stále na pomoci. Generácia Y referuje svoje detstvo ako šťastné a má tendenciu mať bližší vzťah s matkou ako s otcom (Greenberg, Weber, 2008).

Viac hodnôt prikladajú rodinnému životu a potešeniam ako práci (Twenge, Campbell, Hoffman, & Lance, 2010). To odzrkadľuje aj ich vzťah k práci a voľbe zamestnania. Generácia Y dáva v práci viac do popredia možnosti pre osobný rozvoj ako jedno celoživotné zamestnanie (Broadbridge, Maxwell, & Ogden, 2007). Táto generácia je považovaná za veľmi aktívnu a vykazuje značný zápal pre prácu (Ryan, 2000). Je však zameraná skôr na krátkodobé ciele. Postoj generácie Y k rôznym situáciám formuje intelekt (Lievegoed, 2018).


Generácia Z (1995-2012)

Generácia Z  je druhou aktuálne najmladšou generáciou. V najmladšom veku vedie generácia Alfa. Generácia Z je tvorená ľuďmi, ktorí už vyrastali v pomerne technicky zameranej dobe. Hlavný a zároveň asi najciteľnejší rozdiel medzi generáciou Y a generáciou Z tvorí ich vzťah k technológiám. Najstarší z generácie Y vyrastali ešte pred vznikom najpopulárnejšieho online vyhľadávača, do ktorého už generácie Z a Alfa vkladajú veľké nádeje pri vyhľadávaní všetkých možných a pomaly aj nemožných informácií. Generácia Z vyrastala spolu s technológiami – to, čo sa deje v online svete, je pre túto generáciu reálne. Sociálne interakcie v online prostredí považujú za dôležité a technicky sa pre nich môžu vyrovnať osobnému kontaktu. Na rozdiel od toho generácia Y oddeľuje online svet od reálneho pomerne presne a preferuje aj osobný kontakt. Je možné, že aj takýto rozdiel výrazne ovplyvňuje spôsob, akým si ľudia utvárajú hodnoty a nakoľko stabilnými sa potom tieto ich hodnoty stávajú.

Opisovaná generácia je zameraná pomerne pragmaticky (Lanier, 2017). Vďaka ich technickému zameraniu sa očakáva, že budú zvládať multitasking a využívanie rôznych foriem, či už komunikácie alebo práce. Zároveň sa táto generácia vyznačuje vyššou toleranciou voči rôznym javom v spoločnosti. Bez problémov nadväzuje prostredníctvom online sveta vzťahy s inými ľuďmi a vzniknuté vzťahy vníma ako reálne.

 

  1. Etické hodnoty

Ľudia sa odjakživa riadia nejakými pravidlami. Počnúc usmerňovaním detí v tom, čo je správne a čo nie, a pokračujúc do istej miery prispôsobovaním sa spoločnosti, v ktorej človek žije. Tieto pravidlá spoločnosti sa spájajú v kolektívnom chápaní toho, čo je správne a ako by to mali všetci jedinci v danej spoločnosti najlepšie aj vnútorne cítiť. Zásadnú úlohu pri zvnútorňovaní týchto pravidiel hrajú rodina a blízki ľudia, resp. výchova (v domácom prostredí alebo v škole), a zázemie, z ktorého jednotlivec pochádza. Je dôležité poznamenať, že tieto pravidlá – hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od kultúry, resp. aj od sociálnej skupiny, v ktorej sa osoba môže nachádzať.

Tieto pravidlá sa priamo prepletajú s etikou – súborom princípov a hodnôt, ktoré sú etalónom toho, čo je (eticky) správne a čo je nesprávne. Etické hodnoty možno rozdeliť do troch hlavných kategórií, obsahujúcich podkategórie, ktoré sú v súlade s definovanými princípmi (Jensen, 2016):


Autonómne hodnoty

Autonómne hodnoty sa vyznačujú zameraním sa na seba ako na jednotlivca. Zachytávajú vlastné úsudky o ponímaní toho, čo je správne alebo, naopak, nesprávne na základe nadobudnutých skúseností a z prehľadu o fungovaní spoločnosti. Úsudky sú založené na rešpektovaní autonómie ostatných ľudí. Autonómne hodnoty v princípe odrážajú vlastnú hierarchiu hodnôt – človek ich stavia na vyššiu pozíciu a majú preň vyššiu hodnotu (Colby et al., 2011).

K autonómnym hodnotám patria témy, ako napr. záujem o seba a druhých, férovosť a reciprocita, práva a zodpovednosti.


Spoločenské hodnoty

Spoločenské hodnoty sa vyznačujú zameraním sa na druhých. Orientujú sa na blízke vzťahy, na rodinu, ale aj na záujmy spoločnosti a na ľudstvo ako také. Odzrkadľujú zvyky skupín, tematiku blahobytu a záujmy skupín (Padilla-Walker, Jensen, 2016).

K spoločenským hodnotám patria také témy, ako napr. vyhýbanie sa trestu vo forme spoločenských sankcií, povinnosti voči druhým a spoločenský poriadok.


Spirituálne hodnoty

Spirituálne hodnoty sa vyznačujú zameraním sa na vyššiu spirituálnu autoritu. Spiritualita sa nemusí nevyhnutne viazať len na niektoré náboženstvo, môže súvisieť s vnímaním hlbších súvislostí a prepojení vo svete a s prežívaním vlastnej spirituality. Tieto hodnoty sa zameriavajú na človeka ako na duchovné stvorenie, ktorého úvahy zahŕňajú témy, akými sú osud, prirodzené právo, duchovná čistota a pod. (Padilla-Walker, Jensen, 2016).

Tematicky do spirituálnych hodnôt patria také témy, ako napr. vyhýbanie sa Božiemu trestu (trestu spirituálnej autority), záujem o vlastnú dušu, autorita prirodzených zákonov a povinnosti voči spiritualite.

Hodnoty spolu istým spôsobom navzájom korešpondujú a sú si v niektorých aspektoch podobné. Mení sa v nich hlavne zameranie, na koho poukazujú.

 

  1. Rodiny, generácie a (medzi)generačný rozdiel

Rodiny sú tvorené jedincami rôznych generácií, ktoré spolunažívajú a ovplyvňujú sa. Všetky generácie prežili životné obdobia, ktoré ich formovali do podôb, akými sa stali. Môžu sa však odlišovať nielen v hodnotách, ktoré si počas života vyformovali. Keď sa generácie navzájom stretnú, poľahky môže dôjsť ku konfliktu známemu ako generačný rozdiel alebo medzigeneračná priepasť. Je preto dôležité medzigeneračné rozdiely zaznamenávať, aby sa predišlo možnému ohrozeniu zdravého vývinu jednotlivcov (Sulaiman, Al-Muscati, 2017).

Generačné rozdiely môžu vznikať na základe chýb v komunikácii a z nedostatku porozumenia (Serra, 1971). Veľkú úlohu zohráva aj osobnosť a jej charakteristické črty, hodnoty a životný štýl (Sulaiman, Al-Muscati, 2017). Niekedy sa vynára otázka, či existuje možnosť, ako generačnému rozdielu zamedziť alebo ho aspoň pre všetky zúčastnené generácie minimalizovať na prijateľnú mieru. Na druhej strane – treba generačné rozdiely stierať? Deti môžu chápať niektoré záležitosti inak ako ich rodičia a naopak. To, čo rodičia považujú za eticky nekorektné, môžu deti brať s istou mierou benevolencie. Najvýraznejšie sa však medzigeneračné rozdiely zväčša ukazujú medzi generáciami, ktoré sú od seba vzdialené o viac ako jednu generáciu. V praxi to znamená, že sa rozdiely najčastejšie ukazujú medzi deťmi a ich starými rodičmi. Pri generalizácii tematiky generačného rozdielu si treba zachovať istú skepsu a opatrnosť. Napríklad pri základných hodnotách, akými sú ľudskosť, konvenčná morálka a intelektualizmus, sa v chápaní objavujú podobnosti skôr medzi dvoma generáciami v jednej rodine ako v jednej generácii rovesníkov (Troll, 1972). Na základe spoločných vlastností jednotlivých generácií možno predpokladať, akým spôsobom sa generácie budú správať (Törőcsik et al., 2014). Možno teda uvažovať o tom, ako sa generácie budú vzájomne diferencovať.

V našej štúdii (Považanová, 2019), ktorá sa orientovala na respondentov zo štyroch už spomínaných generácií, sa ukázali pomerne výrazné generačné rozdiely v autonómnych hodnotách – hodnotách zameraných na seba samého. V tomto prípade možno vychádzať z predpokladu, že generácie sú tvorené ľuďmi s vlastným spôsobom nahliadania na svet a teda aj s vlastnými autonómnymi hodnotami (Törőcsik et al., 2014).

Pre úplnosť treba dodať, že v našej štúdii sme brali do úvahy aj osobnostné črty podľa všeobecne známeho modelu Big Five. Zaujímavým zistením bolo, že autonómne hodnoty pomerne významne korelovali vo všetkých skúmaných generáciách s osobnostnou črtou otvorenosť. Tento vzťah sa ukázal aj pri predikcii autonómnych hodnôt osobnostnými črtami, medzi ktorými otvorenosť vynikala (Považanová, Lajčiaková, 2020). Otvorenosť je definovaná ako črta, ktorá v sebe ukrýva viacero aspektov – citlivosť k vnútorným pocitom, preferenciu viacerých možností, intelektuálnu zvedavosť, aktívnu predstavivosť a estetickú citlivosť (De Fruyt et al., 2004). Všetky zložky sa istým spôsobom dotýkajú človeka ako jednotlivca. Ako sme spomínali vyššie, autonómne hodnoty odrážajú okrem iného aj vlastnú hierarchiu hodnôt. Človek by mal poznať svoje hodnoty, byť citlivý ku svojim vnútorným pocitom, vedieť rozoznať, čo považuje za správne alebo naopak za nesprávne. Mal by mať dostatočné podmienky na rozhodovanie sa pri viacerých možnostiach, ktoré život prináša a zároveň mať aspoň nejakú intelektuálnu zvedavosť, vďaka ktorej by mohol naberať informácie, skúsenosti a kriticky premýšľať o rôznych problémoch. Otvorenosť, na druhej strane, umožňuje flexibilitu v prispôsobovaní sa rôznym životným situáciám. Podieľa sa na kreatívnom využívaní možností, ktoré sa ponúkajú a aj tým pomáha zachovávať autonómiu a jej dôležité hodnoty v slobodných medziach. Ak vychádzame z historického hľadiska, každá generácia prežila aj negatívne, aj pozitívne, globálne, ale aj individuálne udalosti. Otvorenosť rozvíja schopnosti, ktoré umožňujú človeku, jedincovi, ale aj celej generácii prežiť aj nie práve najpriaznivejšie podmienky a dosiahnuť to, aby sa človek aj v skľúčení mohol cítiť vnútorne slobodný. Naopak, pri priaznivých podmienkach mu môže pomôcť ešte viac napredovať.

Autonómne hodnoty v našom výskumne korelovali pozitívne s extraverziou len pri generácii Z. Generácia Z vyrastala oproti ostatným generáciám v dobe sociálnych médií a internetu, čo jej umožnilo stať sa extravertnejšiou a prispôsobiť aj svoje autonómne hodnoty odvážnejšiemu „online“ prostrediu. O korektnosti takéhoto kroku by sa dali viesť, samozrejme, veľmi rozsiahle diskusie. Ďalej autonómne hodnoty korelovali s neuroticizmom pri generáciách Baby Boomers negatívne a pozitívne pri generácii Y. Neuroticizmus je črta, ktorá súvisí s prežívaním úzkosti, frustrácie, hnevu a žiarlivosti (Thompson, 2008). Pri generácii Baby Boomers sa domnievame, že negatívna korelácia môže byť spôsobená vyššou mierou emočnej stability a vyrovnanosti, ktorá môže prichádzať spolu s vekom. Naopak, pri generácii Y, ktorá je orientovaná skôr na výkon, to nie je prekvapivé zistenie.

V spoločenských a spirituálnych hodnotách sa ukázali rozdiely len v rámci jednotlivých generácií. Spoločenské hodnoty pozitívne korelovali s otvorenosťou v generácii Baby Boomers, čo bol pomerne prekvapivý výsledok. Vekovo starší ľudia zvyknú dosahovať nižšie hodnoty otvorenosti ako mladší ľudia (McCrae et al., 1999). V kombinácii so spoločenskými hodnotami sa možno domnievať, že náš výsledok priniesol pozitívny pohľad na to, že aj vekovo starší ľudia môžu byť agilní a zaujímať sa o svoje okolie.

Spoločenské hodnoty korelovali aj so svedomitosťou a neuroticizmom negatívne pri generácii Baby Boomers. Svedomitosť je osobnostná črta, do ktorej spadá starostlivosť a túžba dosiahnuť svoje ciele. Vyznačuje sa systematickosťou, na druhej strane však aj konformitou (Deyoung, Peterson, 2002). Generácia Baby Boomers je pomerne starostlivou generáciou, ktorá sa zaujíma o svoju rodinu a snaží sa dosahovať svoje ciele a ciele rodiny systematicky. Negatívny neuroticizmus v kombinácii so spoločenskými hodnotami môže naznačovať uspokojivé vzťahy, ktoré generácia Baby Boomers, vzhľadom na svoje rodinné zameranie, môže mať.

Spirituálne hodnoty korelovali so svedomitosťou pri generácii Baby Boomers a generáciou Z a s neuroticizmom negatívne pri generácii Baby Boomers. Svedomitosť výraznejšie stúpa spolu s pribúdajúcim vekom približne od veku 50 rokov (Terraciano, McCrae, 2005). Zároveň existuje predpoklad, že čím sú ľudia starší, tým viac sa obracajú ku svojej vnútornej spiritualite a k hodnotám, ktoré spolu so sebou prinášajú (Kübler-Ross, Kessler, 2013). Zaujímavým zistením bolo, že generácia Z tiež korelovala v spirituálnych hodnotách so svedomitosťou, čím sa v nej ukázal medzigeneračný rozdiel. Možno predpokladať kauzálnu súvislosť našich respondentov s ich pravdepodobne spirituálne založeným prostredím. Paradoxne, ako sme spomenuli vyššie, medzigeneračný rozdiel sa ukazuje zväčša medzi generáciami od seba vzdialenými minimálne o jednu generáciu, čo sa i v tomto prípade sa to potvrdilo. Spirituálne hodnoty korelovali negatívne s neuroticizmom pri generácii Baby Boomers. Hodnota neuroticizmu klesá spolu s pribúdajúcim vekom (Terracciano, McCrae, 2005). Jeho nižšie hodnoty môžu znamenať väčšiu vyrovnanosť práve v kombinácii aj so spiritualitou, ktorá môže emocionálne pôsobiť ako faktor vyrovnanosti vekovo starších ľudí.

 

Záver

Generačné rozdiely sa v spoločnosti prejavujú pomerne často – v rôznych formách a intenzitách. V našom texte sme sa zamerali na štyri momentálne najpočetnejšie generácie, na ich etické hodnoty a generačné rozdiely, ktoré medzi nimi môžu vznikať. Rozdiely sme prezentovali prostredníctvom realizovanej empirickej štúdie, v ktorej sme u 289 participantov kombinovali osobnostné črty s etickými hodnotami naprieč generáciami, a to s cieľom identifikovať diferencie medzi generáciami.

Generácie sú pomerne dynamické skupiny ľudí, neustále vystavované novým situáciám a zážitkom. Ovplyvňuje ich veľa podnetov, a práve preto si štúdium generácií vyžaduje veľa úsilia a prístup s otvorenou mysľou. Je vhodné sa vcítiť do jednotlivých generácií – do toho, čo mohli zažiť, prežívať to, ako nahliadajú na svet zo svojej perspektívy. Generačný rozdiel netreba prehliadať, no na druhej strane ani prehlbovať – je vhodné pracovať s ním, s odhodlaním uľahčovať komunikáciu medzi jednotlivými generáciami. Dúfame, že náš text priniesol nielen hlbší vhľad do fungovania skúmanej problematiky, ale rovnako bude nápomocný pri ďalšom štúdiu jednotlivých generácií.

 

Dedikácia k projektu

Text vznikol s podporou MŠMT ČR, udelenou UP v (IGA_FF_2020_002).

 

Literatúra

Bennett, M.M., Beehr, T.A. and Ivanitskaya, L.V. (2017), "Work-family conflict: differences across generations and life cycles". Journal of Managerial Psychology, 32(4), 314-332.

Beutell, N. J., Behson, S.J. (2018). Working Fathers and Work – Family Relationships: A comparison of Generation X and Millennial Dads. Journal of Organizational psychology, 18(1), 67-77.

Broadbridge, A., Maxwell, G., Ogden, S. (2007). Experiences, perceptions and expectations of retail employment for Generation Y. Career Development International, 12, 523-544.

Calvo-Porral, C., Pesqueira-Sanchez, R. (2019), "Generational differences in technology behaviour: comparing millennials and Generation X". Kybernetes. https://doi.org/10.1108/K-09-2019-0598.

Colby, A., Kohlberg, L. et al (2011).The Measurement of Moral Judgement : Theoretical Foundation and Research Validation. Cambridge: Cambridge University Press.

De Fruyt, F., McCrae, R.R, Szirmák, Z., & Nagy, J. (2004). The Five-Factor Personality Inventory as a Measure of the Five- Factors Model. SAGE journals, 11(3), 207-215, DOI: 10.1177/1073191104265800. 

Deyoung, C., Peterson, J. (2002). „Higher-order factors of the Big Five predict conformity: Are there neuroses of health?“. In: Personality and Individual Differences. 33(4), 533-552. 

Fingerman, K. L., Pillemer, K. A., Silverstein, M., & Suitor, J. J. (2012). The Baby Boomers' intergenerational relationships. The Gerontologist, 52(2), 199-209. https://doi.org/10.1093/geront/gnr139.

Greenberg, E.H., Weber, K. (2008). Generation we: How Millennial youth are taking over America and changing our world forever. Pachatusan.

Jensen, L. A. (2016). Coding Manual: Ethics of Autonomy, Community, and Divinity. Massachusetts: Clark University.

Kübler-Ross, E., Kessler, D. (2013). Lekce života: O tajemstvích lidského bytí. Praha: Jota.

Lanier, K., (2017). ‘5 things HR professionals need to know about Generation Z’. Strategic HR Review, 16(6), 288-290.

Lievegoed, B. (2018). Životní krize - životní šance: Vývoj člověka mezi dětstvím a stářím. Praha: Malvern.

McCrae, R., Costa, P. et al. (1999). Age differences in personality across the adult life span: parallels in five cultures. Developmental psychology, 35 2, 466-77 .

Mitchell, B.A. (2015). Intergenerational and Family Ties of Baby Boomers. In The Encyclopedia of Adulthood and Aging, S.K. Whitbourne (Ed.).

Považanová, B. (2019). Generačné rozdiely v troch dimenziách etických hodnôt. Diplomová práca. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku.

Považanová, B., Lajčiaková, P. (2020). Generačné rozdiely v etických hodnotách. In E. Maierová, L. Viktorová, M. Dolejš & T. Dominik (Eds.), PhD existence 2020 „Člověk a čas“: Sborník odborných příspěvků (pp. 34 - 42 ). ISBN 978-80-244-5731-4. 

Pyöriä, P., Ojala, S., Saari, T., & Järvinen, K.M. (2017). The Millennial Generation: A New Breed of Labour? SAGE Open, 7(1), 1-14.

Padilla-Walker, L. M., Jensen, L. A. (2016). Validation of the long- and short- form of the Ethical Values Assessment (EVA): A questionnaire measuring the three ethics approach to moral psychology. International Journal of Behavioral Development, 40(2), 181-192.

Serra, R.R. (1971). A Conflict of Generations: The Generation Gap. Pennsylvania: Army War College.

Strauss, W., Howe, N. (1992). Generations: The History of America’s Future, 1584 to 2069. Fort Mill: Quill.

Sulaiman, S.M.A., Al-Muscati, S.R.A. (2017). Millennial Generation & Their Parents: Similarities and Differences. International Journal of Psychological Studies, 9(1), 121-131.

Terracciano, A., McCrae, R. R. (2005). Hierarchical linear modeling analyses of th NEO –PI-R scales in the Baltimore Longitudinal Study of Aging. Psychol Aging, 20(3), 493-506.

Thompson, E.R. (2008). "Development and Validation of an International English Big-Five Mini-Markers". Personality and Individual Differences. 45(6), 542–548, DOI:10.1016/j.paid.2008.06.013.

Törőcsik, M., Szűcs, K. et al. (2014). How Generations Think: Research on Generation Z. Acta Universitatis Sapientiae, Communicatio, 1, 23-45.

Troll, L.E. (1972). Is Parent-Child Conflict What We Mean by the Generation Gap. The Family Coordinator, 21(3), 347-349, DOI: 10.2307/582882.

Twenge, J.M., Campbell, S.M., Hoffman, B.J., Lance, C.E. (2010). Generational differences in work values: Leisure and extrinsic values increasing, social and intrinsic values decreasing. Journal of Management, 36, 1117-1142.

Wong, M., Gardiner, E., Lang, W., Coulon, L. (2008). Generational differences in personality and motivation: do they exist and what are the implications for the workplace?. Journal of Managerial Psychology, 23(8), 878-890. 
 

Přečteno 772 krát Naposledy změněno středa, 06 leden 2021 16:31
Mgr. Barbora Považanová a PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.

Barbora Považanová
Autorka je doktorandkou na katedre psychológie FF Univerzity Palackého v Olomouci. Študuje pedagogickú psychológiu a výskumne sa zaoberá hodnotami. Zaujíma sa o psychológiu morálky a morálne dilemy, ale aj o témy súvisiace s generáciami a medzigeneračnými rozdielmi.

Petra Lajčiaková
Autorka pôsobí na Katedre psychológie FF KU v Ružomberku, kde prednáša ontogenetickú, poradenskú a školskú psychológiu. Zaoberá sa pozitívnou psychológiou a psychológiou morálky, v danej oblasti publikovala viaceré štúdie. Absolvovala výcvik v hlbinnej psychoterapii.

You have no rights to post comments